štvrtok 2. apríla 2020

Já Budovatel: Vývoj hradu, rok 1217 n.l. (1:300, M. Weiner)

Po veľmi príjemnom a pohodovom budovaní Slovanského hradiska z roku 717 n.l. som sa rozhodol pokračovať v ďalšej epoche. Práca s terénnym základom z kartónu sa ukázala ako schodná cesta, preto som sa tešil na tvarovo náročnejší terén pod hradom z roku 1217. A bola to celkom výzva, bol som dostatočne lenivý, aby som vrstvy rezal po jednej a orezávať celý blok vysoký 27 mm už bola fakt MORDA.

Poučený z krízového vývoja som trošku fixloval a staval som jednotlivé úrovne terénu ako celky nakomplet a na terénnu základňu (znova podlepenú dvomi vrstvami mohutného 'kalendárového' kartónu) som ich lepil až potom. Mal som tak šancu po celý čas kontrolovať správnu výšku každého bloku a jeho rovinu, čo sa vo finále ukázalo ako neoceniteľná devíza. 

Podhradie s rotundou aj most zapasovali parádne, no keď som sa pustil do hradných nádvorí, bol som rád, že som mal dobre urobený terén. Viacero objektov poprepájaných hradnými múrmi a tiež s terénom samotným (veža Bergfrit sa tiahne od terénnej základne, cez obvod hradného kopca až na hradné nádvorie a napája sa na dva hradné múry a budovy kuchyne). Nakoniec to dopadlo výborne a celok vyzerá skvelo. 

Vzhľadom na hrubé vrstvy kartónu na teréne ale okraje základne majú tendenciú sa trochu krútiť, budem musieť teda vymyslieť nejakú stabilnú a tvrdú podložku, na ktorú celok prilepím. 

Tak, či onak - teším sa na ďalšie pokračovanie vývoja hradu, tentokrát v roku 1417. 


Situačný plán druhého setu - Vývoj hradu, rok 1217 n.l.

Návodná kresba

Kartón, kartón a zase kartón... Ešte že ho mám toľko :)

Hrúbka terénu vymodelovaná ešte pred prilepením na terénnu základňu

... aaaaa už aj s terénnou základňou

Preči si veci neskomplikovať? Stavba mostu

Čierna veža je prvou stavbou na hradnom kopci

... a ešte jeden pohľad, no nieje krásna?

... tak ešte jeden... z diaľky

... a z vrchu :)

Budujeme aj podhradie s rotundou

A už stojí aj hradný palác.

Hradné nádvorie sa pomaly začína rysovať

... a aj uzatvárať

Posledné diely - strecha Bergfritu

... a môžeme ju osadiť

Tadááááááá, hotový druhý set



streda 1. apríla 2020

Kenworth K-100 'Red Sioux': Koniec legendy

Znie to priam neuveriteľne, ale je to už 14 rokov, čo som nakreslil, zlepil a predstavil môj Kenworth K-100 'Red Sioux'. Príbeh bol jednoduchý - kedysi v roku 1991 vyšiel v časopise Elektrón + Zenit desaťstránkový komiks Vladimíra Hanuša RED SIOUX. Kamiónsky road komiks v krásnej farebnej grafike ma uchvátil, no bohužiaľ sa mi stratil niekde v prepadlisku dejín. Keď som sa potom za niekoľko rokov (áno, za 15, konkrátne v roku 2006) dostal do komunity internetových MiniBoxákov, rozhodol som sa Red Siouxa znovuzrodiť. Tak, ako som si ho pamätal (a tom ho po nociach mal pred neustále očami) som z ničoho nakreslil model. Krásny červený Kenworth T-100. Vyzdobený portrétom indiána a bielym nápisom na dverách. Svojím spôsobom sa stal legendou, zhmotnený rozplynutý sen, zaostrená matná spomienka v jedinom exemplári. A celý ten čas som sa na internete snažil zohnať originálny komiks. Aby sa ten sen znovu vrátil.


Kenworth K-100 Red Sioux, ako ho poznáme v MiniBoxovom prevedení z roku 2006

Ubehlo spomínaných 14 rokov, stihol som toho 'napáchať' kopu a po príchode pandémie COVID-19 som sa vrátil k lepeniu modelov. Splnil som si ďalší dlhodobý sen a zlepil som si miniboxové Slovanské hradisko aj prvú podobu hradu z roku 1217 (zverejním čoskoro). A potom malá zhoda náhod - jeden komentár na sociálnej sieti zažal malú iskru nostalgie. A tak som zaspomínal, oprášil krabičky (áno, stále ich mám) a zadal do vyhľadávania toľkokrát neúspešne skúšané 'red sioux komiks'... A čuduj sa svete, za krátku chvíľu pristál na mojom harddisku...

Lenže potom prišiel ŠOK... V moj prospech hovorí snáď len oranžový Kenworth na pozadí prvého obrázku Mack Červeného Siouxa, ale inak... Hold ľudská pamäť je záludný a často sa s nami hrá. A to by som za červeneho Kenworta dal ruku do ohňa, nakreslil som ho podľa spomienok uložených v pamäti. A takých živých ...  :)

A to, páni, naozaj nieje PRVÝ APRÍL!!! Alebo ako hovorili súdruhovia: To nejni fakt, soudruzi, to se opravdu stalo!


... a skutočný Red Sioux z pôvodného komiksu z roku 1991

Snazim sa to brat z tej pozitivnej stranky - neumriem v omyle. Na druhu stranu, asi by sa patrilo chybu napravit ...

sobota 21. marca 2020

Já Budovatel: Vývoj hradu - Slovanské hradisko, 717 n.l. - dokončený (1:300, M. Weiner)

Po neskutočne dlhej dobe, množstve turbulentných zmien v mojom živote a aj na základe posledných udalostí okolo COVID-19 som sa vrátil ku svojim modelárskym koreňom - ku pôvabným krabičkám MiniBox od Milana Weinera (dva články o tomto fenoméne mám aj na svojom blogu TU a TU). Za roky syslenia som si vybudoval veľmi slušný archív vystrihovačiek a už dávno som si hovoril, že by som raz chcel vyskúšať niektorý z MiniBoxových setov i s krajinkou. Fascinovala ma séria Já Budovatel, ktorá sleduje vývoj 'Námestia na Kopečku' v troch historických obdobiach a potom 'Vývoj hradu', ktorá nadväzuje na Námestie, ale sleduje hrad v šiestich obdobiach - počínajúc rokom 717, 1217, 1417, 1617, 1817 až po 2017 - mapujúc architektonické slohy, funkčné i spoločenské premeny.

V duchu MiniBoxov si séria dokázala udržať svoju miniatúrnosť (mierka 1:300 hovorí sama za seba), ale pritom vzhľadom na väčšiu plochu terénu tvorí súvislú plochu o formáte cca A3. V každej epoche sa menil nielen hrad samotný, ale aj terén, čo mi vyhovovalo pre moj zámer pohrať sa s Weinerovým poňatím krajinky.

Pre samotnú stavbu som si zvolil môj obľúbený postup - naskenovaný originálny model si vytlačím viackrát na kvalitný papier (obvykle výkres 160g), aby som sa mohol hrať s rôznymi úpravami - viacnásobným podliepaním a zvýrazňovaním detailov. Dostatok času som venoval vrstveniu kartónu pre jednotlivé úrovne terénu. A3-kovú základňu som podlepil kartónmi z kalendárov (dar kamaráta z komerčnej tlačiarne), takže som mal skoro veľmi solídny základ terénu.

Stavba šla ako po masle, v princípe všetko do seba zapadalo, drobné nedostatky som opravil z duplicitne vytlačených dielov. Slovanské hradisko bolo v roku 717 tvorené len pár chatrčami a posvätným miestom na vyvýšenom kopčeku. Okrem terénu ma zaujímalo, ako budú fungovať papierové stromy á-la Weiner a musím priznať, že je to najslabšia časť modelu. Jednak sú dosť veľké a na vyznačené miesta sa takmer nevtesnali a tiež sa mi zdali trochu tvarovo neohrabané. 

Zvažoval som aj možnosť, že celok modelársky upravím - posypy, trávička, skalky, modelové stromčeky, ale stratila by sa tá geniálna weinerovská atmosféra, tak som od tohoto zámeru upustil. Rovnako retuše hrán terénu som namiesto vodoviek príslušných farieb spravil hrubou čiernou linkou. A keďže stromčeky sa už v ďalších vývojových fázach nenachádzajú, teším sa na druhé pokračovanie.

Situačný plán prvého setu - Slovanské hradisko, 717 n.l.

Návodná kresba

Prvé kroky, vrstvenie množstva kartonu a podliepanie

Základ terénu vytvorený

Základ terénu vytvorený

Domčeky na všetky spôsoby, so strechami aj bez nich

Domčeky umiestnené v teréne

Finalizácia

Hotový model - kompletný set




pondelok 26. novembra 2018

Renault 16 Lolita 1970 (Norev, 1:43)

Keď som 30. júna zahliadol spanilú jazdu niekoľkých Renault veteránov, ešte som netušil, že sa v blízkosti môjho rodiska koná už po niekoľkýkrát zraz majiteľov a obdivovateľov klasických Renaultov. Na druhý deň sme sa už poinformovaní a zorientovaní aj s Majstrom Petrom vybrali na Krpáčovo ku hotelu Polianka. Malý hotelík sa na dva dni stal malým nebom všetkých renaulťákov a my sme si mohli dosýta obdivovať tieto krásne kúsky.


Plagátik 12. Zrazu Renault Classic Clubu


Naozaj bolo čo pozerať, úžasná legenda 4CV, či krásny a čerstvo zrekonštruovaný R8. Zo všetkého najviac ale moje renaulťácke srdiečko zasiahol pohľad na snehovobiely Renault 16. Nádherné ladné tvary karosérie, pečlivo zreštaurované, proste autíčko jedna báseň.


Jemná bledá ladná kráska R16


Po pár týždňoch sa jednému z mojich zbierkových kúskov stala nehoda a v rukách sa mi ocitlo poškodené autíčko, ktoré tvarovo zodpovedalo ladnej šestnástkovej kráske z Krpáčova a v hlave sa mi začal črtať plán. Preliezol som web a zohnal som maximum možnej fotodokumentácie o tomto autíčku. Dobrý nápad bolo kontaktovať ľudí z Renault Classic Clubu Slovakia, vďaka tomu som sa dostal nielen ku detailnejším a presnejším údajom, ale aj ku majiteľovi auta a menu mojej vysnívanej šetsnástky - Lolita. Teraz už autíčko malo meno, tvár aj príbeh. Preto sa práce mohli rozbehnúť naplno a po necelom týždni stála 43-krát zmenšená Lola na mojom stole.


Rýchle odstrojenie originálneho (a trošku poškodeného) 
modelu R16

Po kúpeli v acetóne prvý nástrek bielou farbou

Dorobené prídavné svetlá a ŠPZ-ka, biele disky kolies

Striekanie chrómovaných líšt na karosérii


Maľovanie interiéru podľa dostupnej fotodokumentácie

Prvé kompletovanie Loly, pridávanie detailov v podobe 
plagátov a samolepiek 

Prvé skúšobné fotenie s originálom na pozadí


Lolitu som na Krpáčove spoznal aj s ozdobnými vlajočkami Renault Classic Clubu, preto posledné detaily boli práve tieto ozdoby. Tento rýchloprojekt by nemal taký bezproblémový priebeh nebyť pánov Pribylského a Nagya, samotného majiteľa krásnej šestnástky, za čo im patrí veľká vďaka. Niečo o Lolinom príbehu si môžete prečítať v článku na Webnovinách - https://www.webnoviny.sk/retro-renault-16-1965-1980/ .





Finálne foto nového prírastku do zbierky


štvrtok 20. septembra 2018

Narodeninové Renault prírastky (Atlas, China 1:43)

Najnovšie prírastky do mojej kolekcie modelov RENAULT sú narodeninové darčeky od mojich kamarátov. Jedná sa o veľmi pekný a neuveriteľne detailný model RENAULT 17 Gordini od spoločnosti Atlas zo zberateľskej série La Saga Gordini, ktorý sa automaticky zaradil medzi jedny z najkrajších modelov zbierky. Druhý model je kovový angličák RENAULT 4, ktorý aj napriek tomu, že je defakto bežnou hračkou (a je mimo moju obľúbenú mierku 1:43) mi skutočne učaroval a premýšľam nad jeho prerábkou / zušľachtením. Aj preto zatiaľ len jednoduché fotky bez krabičky a štítkov.



RENAULT 17 Gordini Rallye Monte-Carlo 1975

 

RENAULT 4 Made In China Toy Car