štvrtok, 3. marca 2011

Ako som začal modelárčiť 2. - figúrky

Keď som koncom roka 2007 začínal s týmto blogom, jedným z prvých článkov bol životopisná retrospektíva Ako som začal modelárčiť. Keďže sa mi podarilo dostať ku  materiálom, ktoré s pokračovaním článku súvisia, rozhodol som sa napísať pokračovanie, aj keď chronologicky patrí až do neskoršieho obdobia...

Bolo to v časoch, keď ma vo veľkej miere zápal plastikového modelárstva prešiel a papierových modelov pribúdalo a naozaj som mal pocit, že z papiera dokážem postaviť všetko. Vďaka recenziám v časopise ABC som ale dostával striedavé záchvaty zberateľstva kovových modelov (krásna a inšpirujúca séria o výrobkoch firmy Solido), domáceho kutilstva (prerábky a konverzie dostupných modelov na nedostupné), ale nič ma nezasiahlo tak presne, ako niekoľko článkov o modelárskych figúrkach. Škoda, že dostupné články boli väčšinou len okrajové (rozhovor s pánom, ktorý si figúrky sám podľa dostupných materiálov modeloval aj maľoval, celé o rozmere 1/4 stránky, bohužiaľ sa mi nedochoval). Jediná relevantná a dostupná informácia, ku ktorej som sa ako gymnazista (a bez internetu) dostal, bol dvojdielny článok z časopisu ZENIT z roku 1994.


Prvá časť článku o figúrkach - R. Múčka, ZENIT, 1994


Druhá časť článku o figúrkach - R. Múčka, ZENIT, 1994

Uvedená dvojstránka sa pre mňa na dlhú dobu stala bibliou, alfou aj omegou a po večeroch som si predstavoval, ako by som postupoval v prácach na konkrétnej figúrke (ostatne toto mi zostalo dodnes, keď sa pre nedostatok času nemôžem venovať maľovaniu figúriek, aspoň si večer pred spaním v mysli premietam postupy a plány maľovania figúriek). Bohužiaľ možností v tej dobe nebolo mnoho a v bežnej hračkárni sa modely figúriek zakúpiť nedali. Našťastie môj strýko býval v Prahe a my sme ho chodievali občas navštíviť. Ďalšou výhodou bolo, že jeho byt sa nachádzal v ulici hneď za obchodným domom Kotva neďaleko Staromestského námestia. A tak nebol žiaden problém vybrať sa na obhliadku obchodov v tomto superobchoďáku. Na moje prekvapenie som hneď narazil na vzácny úlovok - Rakúskeho pešiaka, Slavkov 1805 od firmy ARtMI (ktorý sa spomínal aj v článku zo ZENITu). Moje srdce zachvátil modelársky ošiaľ a tento kúsok som si okamžite zakúpil (stál asi 15 korún). Večer som potom u strýka potajomky študoval návod, plánoval stavbu a netušil, ako to celé zrealizujem :) Zo stavebnice bolo možné postaviť jednu z dvoch variánt, preto som na druhý deň naklusal do Kotvy znova a pre istotu si kúpil ešte jednu stavebnicu. Potom som ešte prostredníctvom zásielkového obchodu PM Model v Prahe získal dve stavebnice firmy Airfix - Poľského dobrovoľníka od Waterloo a anglického pešiaka a pri ďalšej návšteve Prahy som si zaobstaral aj dve stavebnice Francúzov a dvoch Rusov od ARtMI. Bohužiaľ získať informácie o nejakých postupoch, či technikách bol pre mňa nadľudský výkon a tak spomínané figúrky nedopadli moc slávne (napriek tomu som bol na seba neskutočne hrdý), o nejakých konverziách nemohlo byť ani reči (nevedel som si predstaviť rozrezanie častí figúrky - mal som len listovú pílku na železo, ani jej opätovné poskladanie do nových polôh - nemal som žiadny tmel). Tak som poctivo poňal aspoň štúdium zdrojo historických uniform a z miestnej knižnice som si na viac ako rok požičal knihu o európskych vojenských uniformách. Rok nato moje figúrkáske nadšenie znovu rozdúchal katalóg vložený do jedného z čísiel ABC - bol to katalóg firmy Games Workshop a predstavoval čitateľom herný systém Warhammer 40.000.

Katalóg GAMES WORKSHOP, titulná strana, 1995


Katalóg GAMES WORKSHOP, návod na maľovanie figúriek, 1995

V katalógu nielenže predstavovali herný systém s hromadou krásnych ilustračných obrázkov, ale na troch rôznych figúrkach popisovali detailný postup maľovania. A tak sa stali dve veci - strašne som chcel skúsiť hrať Warhammera a znovu som chcel maľovať figúrky. Zhodou okolností (stávajú sa stále :))) som pri ďalšej návšteve strýka v Prahe o pár ulíc od jeho domu (na Haštalskej ulici) narazil na predajňu Warlord, kde mali neuveriteľný výber modelov figúriek pre Warhammer a ďalšie herné systémy. Studenou sprchou boli síce ceny modelov (blister s jednou kovovou 28 mm figúrkou stál 200 korún a viac, čo bolo v porovnaní s 54 mm modelom ARtMI ale aj Airfix príliš), ale pri pokladni sa dali zakúpiť jednoduché trojdielne figúrky Space Mariňákov a Orkov za dvacku. Tak som si kúpil po jednej a fičal som domov, premýšľať, čo s nimi. História sa bohužiaľ opakovala a Space Mariňák sprznený hrubými vrstvami revelliek skončil v šuplíku a moje prvé figurkárske obdobie sa skončilo, aby koncom roku 2006 povstalo z prachu spolu s objavením servera Wargaming.sk a naštartovaním v podobe malého figurkárskeho školenia od kolegu Mazáka. A symbolicky (a možno aj logicky) som začal tým, čím som pred viac ako desiatimi rokmi skončil - Space Mariňákmi od Games Workshop... Ale to už je iný príbeh :)

Žiadne komentáre: