pondelok, 8. októbra 2007

Ako som začal modelárčiť

Keďže tento článok má mierne životopisný charakter so silne citovým podtextom (aspoň pre mňa), treba ho brať s istou rezervou. Je možné, že daná téma si vyžiada viac ako jedno pokračovanie, aby bol monitor mojej modelárskej histórie kompletný. V každom prípade si myslím, že sem výsostne patrí a jenedieľnou súčasťou tohoto blogu. Istá dávka nostalgie je snáď namieste a dúfam, že nikoho neznechutí natoľko, aby na tento blog zanevrel.

Množstvo rokov dozadu, keď som mohol mať tak šesť rokov, vždy som rád chodieval na víkendy k otcovi do Bystrice. Okrem toho, že to boli víkendy bez povinných domácich činností, obľúbil som si návštevy v predajni Mladý Technik na námestí. Tatík tam občas kúpil nejaký plastikový model a my sme sa s ním večer hrali (v praxi to vyzeralo tak, že tatík staval model a ja som ho pritom sledoval). Dodnes si pamätám na jeden víkend, kedy som nakázal kúpiť modely dva - nejaký starý dvojplošník a nejakú modernú (predpokladám, že sovietsku) stíhačku. Doma som si rozkázal postaviť najprv dvojplošník, ale jedným očkom som už poškuľoval po stíhačke. A tak akonáhle začal dvojplošník chytať kontúry, zavelil som STOP a tatík musel začať lepiť stíhačku.

Moje nadšenie pre modelárstvo sa logicky muselo pretransformovať do aktívneho prístupu. Netrvalo to ani dlho, dosť neobvykle za to ale mohla súťaž Rallye Mostáreň Brezno...

Ako snáď každý chlapec na základnej škole som sa zaujímal aj o autá, preteky, rallye a podobne. Tak som si samozrejme nechcel nechať ujsť otvárací ceremoniál tradičnej súťaže Rallye Mostáreň Brezno. Predvádzanie áut, rev motorov a vôňa benzínu ma prilákali jedno krásne sobotné ráno na námestie. Tam to vyzeralo, že sa všetko ešte len prebúdza - nečudo - prišiel som takmer s trištvrtehodinovým predstihom. Chvíľu som sa prechádzal a díval sa do výkladov (najmä ten hračkárenský ma lákal a priťahoval) a potom som si všimol v jednom výklade výstavku prác členov modelárskeho krúžku. Lietadlá a helikoptéry najrozmanitejších tvarov, mierok a kamufláží. Moje srdiečko zaplesalo a vydržal som vyvaľovať tam oči dobrú hodinu. Potom som pochopil svoj omyl - žiaden štart rallye nebude - konal sa o deň neskôr - v nedeľu, ale vôbec ma to nemrzelo. Ten deň sa mi totiž do duše vkradol neutíchajúci zápal pre modelárstvo.


Môj prvý plastikový model, ktorý som lepil sám bol - pokiaľ sa dobre pamätám - MIG-15 UTI od Kovozávodov Prostějov, ktorý stál nepredstaviteľných dvanásť korún čekoslovenských. Vďaka tomu, že plastikové modelárstvo bolo veľmi preferované, mal som možnosť navštíviť modelársky krúžok, čítal som množstvo modelárskej literatúry, recenzií a návodov z časopisu ABC, so spolužiakmi sme dokonca lepili niekoľko modelov kolektívne (boli to obrovské modely veľkých lietadlových lodí a krížnikov, ktoré šťastní spolužiaci dostali od svojich rodičov).

Romantika leteckých súbojov, či dobývania oblohy, spoznávanie nového, vôňa lepidla a farieb a krásne chvíle strávené v izbe zaliatej slnečným jasom, alebo behom temných zimných večerov nad rozpracovaným modelom sa tak pevne zakorenili v mojej pamäti a podvedomí, že aj dnes - po rokoch - kedykoľvek idem okolo modelárskej predajne, pookrejem, zaleje ma príjemný pocit a na chvíľu som opäť ten malý chlapec, ktorý so zatajeným dychom otvára farebnú krabičku s modelom, aby si preštudoval návod na stavbu, prezrel si vodolepky, či vzal do rúk rámčeky s jednotlivými dielmi. Sladkú príchuť zakázaného (alebo skôr nedostupného) ovocia dodala finančná náročnosť tohoto hobby (aj keď cena 12 Kčs v dnešnej dobe znie skôr ako zlý vtip, v danej dobe to nebolo málo, plus farby, štetce, lepidlo, to cenu ešte viac navýšilo) a tak som sa naučil o modeloch aj snívať :) Zároveň sa môj zápal pre plastikové modelárstvo posunul do novej, nemenej zaujímavej polohy - do modelárstva papierového. Ale na túto tému si zaspomínam a zafilozofujem niekedy nabudúce.

Žiadne komentáre: