pondelok 27. apríla 2020

Já Budovatel: Vývoj hradu, rok 1617 n.l. (1:300, M. Weiner)

Epická MiniBoxová séria Já Budovatel: Vývoj hradu po Slovanskom hradisku Doljnobrody z roku 717 n.l.Hrade Dolní Brody z roku 1217 n.l. a Biskupskom mestskom hrad Hohenburg pokračuje renensančným zámkom Hohenburg z roku 1617. Jedna z najkrajších podôb hradu na kamennom ostrohu bola postavená na zrovnanom a zjednotenom teréne. Doslova od začiatku až do konca vo mne evokovala krásny státní hrad Valtice.

Klasické úvodné práce s vrstvením kartónu už mi nijako nevadia, získal som v tom istotu a rutinu, takže som si to patrične užíval. Rozhodne som ale neplánoval vrstviť kartón ešte aj kvôli stavbe zámku samotného. Obvodové múry boli jasne dané, konštrukčný diel som si patrične upravil, takže nemal byť problém. Ale bol :) Z nejakého dôvodu bol konštrukčný diel pôdorysu / strechy o niekoľko milimetrov kratší, než obvodové múry zámku. Trochu pasovania, skúšania potom trochu búrania a opravovania ale všetko napravili a žiadna katastrofa sa nekonala. Diely strechy našťastie tiež pasovali voči obvodovým múrom, takže dvojmilimetrové fúgy nakoniec zostali len na fotkách, strecha ich kompletne zakryla.

Keďže obranné stavby pôvodného hradu zmizli, po dostavaní zámku samotného už bolo treba postaviť len niekoľko terénnych prvkov (pozostatky hradných veží) a ďalšiu podobu kostola sv. Jiří. Dostavaný celok pôsobí veľmi pekným a čistým dojmom, ktorý sa v piatej epoche rozšíri o hviezdicový obranný systém, čím bude znova unikátny a zároveň to bude ďalšia modelárska výzva (pretože zase neplánujem používať vrstvený kartón úplne všade). 

Tak poďme na to ...


Situačný plán štvrtého setu - Vývoj hradu, rok 1617 n.l.

Návodná kresba

Ďalšie vrstvenie kartónu, už si pomaly zvykám a ani mi to nepríde ... 

Terénny základ aj s bočnými stenami

Rozhodol som sa pre drobné úpravy v postupe

... a namiesto ďalšieho vrstvenia kartónu staviam zámok po svojom

Čo samozrejme ide, pretože je to jendoduchý tvar...

... aj keď problémy na seba nedali dlho čakať ...

Stavba aj tak pokračovala celkom pekne ... 

... až kým som nebol nútený trochu búrať namiesto stavania ...

... všetko ale dobre dopadlo ...

Zbytky obranných veží ako súčasť renesančného parku.

Pohľad na dokončenú strechu zámku.

Stále viac mi to pripomína státní zámek Valtice :)

Zámok osadený na terénnej základni.

Celok sa už začína veľmi pekne rysovať.

Kostolík. Mám rád kostolíky :)

... aj tie papierové ...

Kostol sv. Jiří osadený pri zámku

Pohľad na kostol sv. Jiří a privátnu zámockú záhradu.

Zbytky hradnej veže Všech svatých ako súčasť záhrad.

Hotová štvrtá epocha

pondelok 20. apríla 2020

Já Budovatel: Vývoj hradu, rok 1417 n.l. (1:300, M. Weiner)

Rozbehnutá séria vývoja hradu po prvých dvoch epochách - Slovanskom hradisku Doljnobrody z roku 717 n.l. a Hrade Dolní Brody z roku 1217 n.l. pokračuje treťou epochou - Biskupský mestský hrad Hohenburg. Tentokrát som už nechcel riskovať orezávanie hrubých niekoľkocentimetrových terénnych základov, takže som si jednotlivé vrstvy rezal samostatne a spájal ich do celku a následne. Práca bola oveľa príjemnejšia a výsledok čistejší. Terény som ešte pred umiestnením na situáciu skompletoval, takže tu neboli žiadne komplikácie a už od začiatku celok vyzeral veľmi pekne.

Aby som vedel, či nebude treba terénne výrezy upravovať, som najprv osadil cestičku spájajúcu hradný kopec s nižšou úrovňou a následne Biskupský palác zarezaný do kopca. Našťastie žiadne úpravy neboli nutné a všetko sadlo presne.

Drobný problém nastal pri stavbe kamenného mostu, kde cesta prechádzajúca mostom bola o milimeter-dva užšia než most samotný. Problém som vyriešil stlačením celého mosta na príslušnú šírku, čo sa ukázalo ako najmenej bolestná varianta.

Samotné stavby zapadali krásne jedna do druhej a nikde sa nevyskytli žiadne komplikácie. Vyrezávanie cimburí na hradných múroch bolo síce časovo (a psychicky) náročné, ale výsledný efekt za to stál. Problém nenastal ani pri osádzaní okrúhlych veží Klapalka a Bergfrit II, znova všetko sadlo absolútne perfektne.

Tretia epocha bola posledná, v ktorej sa nachádzal most a obchodná cesta prechádzajúca naprieč hradom, zároveň boli jednotlivé stavby najzložitejšie. Konečne mi dokonale sadla práca s terénmi z vrstveného kartónu (čo bol vlastne zámer - otestovať si ju pred rozsiahlejším setom Podskalie, Skalka ...). 

Po gotickom stredovekom opevnenom hrade sa posunieme v čase do roku 1617, ku krásnemu reprezentatívnemu renesančnému zámku s veľkými pestrými záhradami, čím mi pripomína krásny štátny zámok Valtice a ja sa naň neskutočne teším.


Situačný plán tretieho setu - Vývoj hradu, rok 1417 n.l.

Návodná kresba

Kartón, kartón a zase kartón... Zdá sa, že je to môj osud :)

Základ terénu tentokrát vyzerá skutočne impozantne

Skúšobné osadenie Biskupského paláca

Kamenný most, posledný v tejto sérii

Hradná veža všetkých svätých s osadeným mostom

Biskupský palác a hradná kuchyňa - základ hradného nádvoria

Hradná brána s Hradným palácom II

Hradné nádvorie sa začína rysovať

Presné napojenie jednotlivých stavieb v detaile

Domčeky podhradia - dom slobodného pána, krčma a stodola

Osadené objekty podhradia

Stavba kostola sv. Jiří

Skompletovaný a osadený kostol

Skompletovaný a osadený kostol

Skompletovaný a osadený kostol

Pohľad na podhradie

Príprava na uzatvorenie hradného múru

Osadená hradná veža Klapalka

Posledná stavba celku - hradná veža Bergfrit II

Strecha Bergfritu s vežičkami

Finito, hotový tretí set


štvrtok 2. apríla 2020

Já Budovatel: Vývoj hradu, rok 1217 n.l. (1:300, M. Weiner)

Po veľmi príjemnom a pohodovom budovaní Slovanského hradiska z roku 717 n.l. som sa rozhodol pokračovať v ďalšej epoche. Práca s terénnym základom z kartónu sa ukázala ako schodná cesta, preto som sa tešil na tvarovo náročnejší terén pod hradom z roku 1217. A bola to celkom výzva, bol som dostatočne lenivý, aby som vrstvy rezal po jednej a orezávať celý blok vysoký 27 mm už bola fakt MORDA.

Poučený z krízového vývoja som trošku fixloval a staval som jednotlivé úrovne terénu ako celky nakomplet a na terénnu základňu (znova podlepenú dvomi vrstvami mohutného 'kalendárového' kartónu) som ich lepil až potom. Mal som tak šancu po celý čas kontrolovať správnu výšku každého bloku a jeho rovinu, čo sa vo finále ukázalo ako neoceniteľná devíza. 

Podhradie s rotundou aj most zapasovali parádne, no keď som sa pustil do hradných nádvorí, bol som rád, že som mal dobre urobený terén. Viacero objektov poprepájaných hradnými múrmi a tiež s terénom samotným (veža Bergfrit sa tiahne od terénnej základne, cez obvod hradného kopca až na hradné nádvorie a napája sa na dva hradné múry a budovy kuchyne). Nakoniec to dopadlo výborne a celok vyzerá skvelo. 

Vzhľadom na hrubé vrstvy kartónu na teréne ale okraje základne majú tendenciú sa trochu krútiť, budem musieť teda vymyslieť nejakú stabilnú a tvrdú podložku, na ktorú celok prilepím. 

Tak, či onak - teším sa na ďalšie pokračovanie vývoja hradu, tentokrát v roku 1417. 


Situačný plán druhého setu - Vývoj hradu, rok 1217 n.l.

Návodná kresba

Kartón, kartón a zase kartón... Ešte že ho mám toľko :)

Hrúbka terénu vymodelovaná ešte pred prilepením na terénnu základňu

... aaaaa už aj s terénnou základňou

Preči si veci neskomplikovať? Stavba mostu

Čierna veža je prvou stavbou na hradnom kopci

... a ešte jeden pohľad, no nieje krásna?

... tak ešte jeden... z diaľky

... a z vrchu :)

Budujeme aj podhradie s rotundou

A už stojí aj hradný palác.

Hradné nádvorie sa pomaly začína rysovať

... a aj uzatvárať

Posledné diely - strecha Bergfritu

... a môžeme ju osadiť

Tadááááááá, hotový druhý set



streda 1. apríla 2020

Kenworth K-100 'Red Sioux': Koniec legendy

Znie to priam neuveriteľne, ale je to už 14 rokov, čo som nakreslil, zlepil a predstavil môj Kenworth K-100 'Red Sioux'. Príbeh bol jednoduchý - kedysi v roku 1991 vyšiel v časopise Elektrón + Zenit desaťstránkový komiks Vladimíra Hanuša RED SIOUX. Kamiónsky road komiks v krásnej farebnej grafike ma uchvátil, no bohužiaľ sa mi stratil niekde v prepadlisku dejín. Keď som sa potom za niekoľko rokov (áno, za 15, konkrátne v roku 2006) dostal do komunity internetových MiniBoxákov, rozhodol som sa Red Siouxa znovuzrodiť. Tak, ako som si ho pamätal (a tom ho po nociach mal pred neustále očami) som z ničoho nakreslil model. Krásny červený Kenworth T-100. Vyzdobený portrétom indiána a bielym nápisom na dverách. Svojím spôsobom sa stal legendou, zhmotnený rozplynutý sen, zaostrená matná spomienka v jedinom exemplári. A celý ten čas som sa na internete snažil zohnať originálny komiks. Aby sa ten sen znovu vrátil.


Kenworth K-100 Red Sioux, ako ho poznáme v MiniBoxovom prevedení z roku 2006

Ubehlo spomínaných 14 rokov, stihol som toho 'napáchať' kopu a po príchode pandémie COVID-19 som sa vrátil k lepeniu modelov. Splnil som si ďalší dlhodobý sen a zlepil som si miniboxové Slovanské hradisko aj prvú podobu hradu z roku 1217 (zverejním čoskoro). A potom malá zhoda náhod - jeden komentár na sociálnej sieti zažal malú iskru nostalgie. A tak som zaspomínal, oprášil krabičky (áno, stále ich mám) a zadal do vyhľadávania toľkokrát neúspešne skúšané 'red sioux komiks'... A čuduj sa svete, za krátku chvíľu pristál na mojom harddisku...

Lenže potom prišiel ŠOK... V moj prospech hovorí snáď len oranžový Kenworth na pozadí prvého obrázku Mack Červeného Siouxa, ale inak... Hold ľudská pamäť je záludný a často sa s nami hrá. A to by som za červeneho Kenworta dal ruku do ohňa, nakreslil som ho podľa spomienok uložených v pamäti. A takých živých ...  :)

A to, páni, naozaj nieje PRVÝ APRÍL!!! Alebo ako hovorili súdruhovia: To nejni fakt, soudruzi, to se opravdu stalo!


... a skutočný Red Sioux z pôvodného komiksu z roku 1991

Snazim sa to brat z tej pozitivnej stranky - neumriem v omyle. Na druhu stranu, asi by sa patrilo chybu napravit ...