Hussar 2013, Warszawa 19. október 2013

SEE SHORTENED ENGLISH VERSION OF THIS REPORT ON CHEST OF COLORS.

Dňa 19. októbra sa vo Varšave konal už štvrtý ročník figurkárskej súťaže HUSSAR 2013 - a my sme boli pri tom! Vďaka Majovi sa podarilo po počiatočných problémoch (z expedície vypadol najprv náš český priateľ Dakan a následne aj veliteľ bojového vozidla pechoty Torsion - aj s bojovým vozidlom pechoty) doplniť posádku o Vrabčeka a Saxanu - a tak sme si v piatok 18. októbra osedlali môjho zeleného tátoša s malinko expresívnym symbolom na kapote (ta Renault, ne?) a tradáááááááá, smer Varšava.

Dúha za Martinom, to som ešte cestoval sám

Cesta patrila k tým najhorším, aké som zažil (chytili sme všetkých, čo sa v piatok popoludní vracali domov, svetelné križovatky každých pár kilometrov poľských rýchlostných ciest, fotoradary na každom pätníku...) a do Varšavy sme tak dorazili s dvohodinovým oneskorením. Príjemným prekvapením bol aspoň pekný, nový B&B Hotel s čistými elegantne zariadenými izbami a dobrým výbavením.

Slovenská expedícia pred B&B Hotelom (zľava ja, Majo a Saxana)

S chalanmi sme sa hneď dohodli, že sa zložíme na izbách a pôjdeme preskúmať terén - teda lokalitu, kde sa nachádza Dom kultúry Rakowiec - miesto konania Hussara. So zapnutou navigáciu v 'peši-móde' sme sa vybrali Krakovskou alejou, obdivovali vysvietené hotely, obchody a zavýjajúce policajné autá. Náladu nám zlepšoval aj pindajúci Majo, ktorý sa sťažoval na dlhú cestu a zaprisahával sa,že si radšej zavolá taxík, ale druhýkrát tam už pešo nepôjde :) Ku Domu Kultúry sme dorazili za slabú polhodku, poobzerali parkovacie možnosti, porobili pár nočných fotiek a prepásli príležitosť stretnúť sa s organizátormi, ktorí práve odchádzali z posledných príprav Hussara. Naivne som si myslel, že na izbe niečo pomaľujeme, ale chalani načali Metaxu, takže sme sa váľali od smiechu pri Majových bonmotoch a SMS-kovali si s organizátormi, že aká škoda, že sme sa nedali dokopy.

Dom kultúry Rakowiec

V sobotu sme skoro ráno (tak dobre, trošku neskôr ráno) pobalili veci, nahádzali ich do auta a vyrazili smer Rakowiec. V kase sme zakúpili lístky a vstúpili do výstavnej miestnosti. Organizátori ju rozumne rozdelili - vymedzili presklenými a dobre osvetlenými vitrínami časť priestoru, takže bol pohodlný prístup pre účastníkov pri vykladaní súťažných i nesúťažných figúriek a následne i pre porotcov pri hodnotení. Zároveň sa nevyskytla slabina väčšiny slovenských súťaží - nedostatok svetla a modely ponorené v pološere.

Pri vybaľovaní modelov

Poliaci majú nastavené kategórie trochu inak, než na iných podobných podujatiach, súťaží sa v kategóriách (do každej kategórie môže súťažiaci prihlásiť len jeden model): Single Fantasy (fantasy modely a historické do roku 1914 do veľkosti 32 mm), Single Sci-Fi (sci-fi modely a historické po roku 1914 do veľkosti 32 mm), Large Model (veľké modely sci-fi, fantasy aj historické, kavaléria, busty), Warmachine (bojové stroje sci-fi, fantasy, historické, bez rozdielu mierky, motorky aj civilné vozidlá), Diorama (minimálne jeden model na scénickej bejzke), Unit (bojová jednotka, pozostávajúca minimálne z troch modelov). Špeciálna nesúťažná kategória je Showcase, kde je priestor zaprezentovať sa všetkým, čo sa nevošlo do súťažných kategórií. Ďalším obmedzením je, že do súťaže sa nemôže prihlásiť model, ktorý už v inej súťaži získal prvé, druhé, alebo tretie miesto. Rozhodcov robili poľskí painteri Nameless, Slawol a môj osobný painterský boh Bohun.

Krátka pauza po vybalení modelov

Špeciálne pre Hussara som si zvolil tri figúrky poľského sculptora Scibora, zoskupené ako bojová špeciálna jednotka Imperiálnej Gardy. Okrem toho som do kategórie veľkých modelov zobral Cesnakovho Rytiera z 13.-14. storočia. Mal som v pláne dorobiť ešte resinového Caldora Draiga do Sc-Fi kategórie, ale nestihol som ho dorobiť. Ostatné moje modely boli ocenené v rámci Duke Of Bavaria v Ingolstadte, takže šli len do Showcase.

Imperial Guard Special Forces

Už od rána bolo jasné, že účastníkov ako aj modelov bude požehnane a čím ďalej tým viac som mal pocit, že sa naplní voja vízia nakopaného zadku. Väčšina súťažiacich modelov bola na veľmi vysokej úrovni (ak už nechcem rovno povedať, že boli priam úžasné) - dôkaz o tom nájdete aj v GALÉRII, kde sa Vrabček podľa mojich inštrukcií pekne vybláznil.

Výstavka modelov môjho obľúbeného autora Camelsona

... a aj vytúžené spoločné foto :)

Počas samotnej súťaže prebiehal malý zábavný contest pre zúčastnených - Súťaž v Speedpaintingu. Zavretí v malej miestnosti, sme si posadali okolo stola, kde každého čakala naprimovaná figúrka (Chaos Cultist z Dark Vengeance) a dve farby so štetcom (ten môj bol teda unikát!)...

Môj unikátny speedpaintingový štetec

Následne sme mali 45 minút na namaľovanie figúrky, pričom každých 5 minút sme si museli vymeniť farby so svojím susedom. No zažili sme si tam srandy, Saxanu Loler oblial vodou, ale pohoda. Veľmi príjemné spestrenie súťažnej atmosféry :)

Majo na Speedpainting (v pozadí neborák Loler)

Ďalšou nemenej zaujímavou súčasťou oficiálneho programu boli dva workshopy - freehandové techniky s Karolom Rudykom a maľovanie pinupky s Juliom Cabosom. Pôvodne mal byť jeden workshop aj s Lolerom, ale keďže si zlomil ruku, nedalo sa... Oba workshopy boli výborné, technicky veľmi dobre zabezpečené (veľká kinosála poskytovala dostatok priestoru pre všetkých záujemcov, kamera a veľké plátno zas výborný výhľad na ruky umelcov). Karol Rudyk podľa mňa patrí medzi najlepších painterov, navyše sa vypracoval za tak krátky čas, že je až neuveriteľné porovnať si veci, ktoré maľoval pred rokom-dvomi a dnes. Nemenej neuveriteľné bolo sledovať ho pri práci na freehandovom banneri. Nevedel som odtrhnúť oči, takže som zostal hladný (ostatní chalani oči odtrhnúť vedeli a šli s C'Tanom a jeho priateľkou na obed).

Karol Rudyk pri workshope a freehandoch

Julio Cabos a maľovanie pinupky

Okrem toho bola na mieste možnosť zakúpiť si figúrky u viacerých predajcov, takže sme sa rozhodne nenudili (aj keď ja som odolal :))) Popri tom sme trávili čas prezeraním vitrín s figúrkami a debatovaním s prítomnými figurkármi. Keď sa deň chýlil ku koncu, zišli sme sa všetci v kinosále, kde prebehlo vyhlásenie výsledkov. Od rána porota veľmi poctivo hodnotila všetky figúrky - každú si vybrali z vitríny a na porotcovskom stole veľmi dôkladne obzerali, porovnávali.

Porota pri práci

Konkurencia bola obrovská, ja osobne som bol viac ohúrený, ako v Ingolstadte (ale môže to byť aj tým, že poliakov považujem za majstrov a ich práce doslova hltám). O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som so 'špecialistami' z Imperiálnej Gardy získal tretie miesto v kategórii Unit. Môj mentor, učiteľ a večný vzor Majo zobral bronz v kategórii Single Fantasy s modelom Knightmare a okrem toho ešte niekoľko čestných uznaní.

Víťazi Hussar 2013

Ako komiksové postavičky - Majo a ja ...

... a ešte resinové postavičky :)

Po ukončení oficiálnej ceremónie nasledovala ešte after-party v kaviarni priamo v Dome kultúry. Tam sa Majovi vďaka jeho lingvistickým schopnostiam podarilo prelomiť ľady a bola z toho celkom solídna jazda. Neskôr som sa dozvedel, že niektorí ešte pokračovali v súkromných after-after-party v bytoch niektorých domácich, ale tam už nás nikto nepozval :)

Záver Majovej spanilej jazdy s novými kamarátmi :)

V nedeľu sme sa ešte rozhodli navštíviť obchodné centrum Zlote Terasy, kde si Saxana chcel porobiť nákupy v oficiálnom Games Workshop centre. Keď už sme tam boli, trošku sme sa poflákli okolo hlavného nádražia, spravili pár fotiek a okolo obeda naskákali do auta (hneď, ako sme ho na troch podlažiach podzemných garáží úspešne lokalizovali) a fičali domov. S uspokojením musím skonštatovať, že cesta domov prebehla o niekoľko hodín rýchlejšie ako cesta do Varšavy - bez zbytočných kolón, nervov a zdržaní.