V tieni Temnej Veže...

Epická MiniBoxová séria Já Budovatel: Vývoj hradu po  Slovanskom hradisku Doljnobrody z roku 717 n.l. ,  Hrade Dolní Brody z roku 1217 n.l.  a  Biskupskom mestskom hrad Hohenburg pokračuje renensančným zámkom Hohenburg z roku 1617. Jedna z najkrajších podôb hradu na kamennom ostrohu bola postavená na zrovnanom a zjednotenom teréne. Doslova od začiatku až do konca vo mne evokovala krásny státní hrad Valtice. Klasické úvodné práce s vrstvením kartónu už mi nijako nevadia, získal som v tom istotu a rutinu, takže som si to patrične užíval. Rozhodne som ale neplánoval vrstviť kartón ešte aj kvôli stavbe zámku samotného. Obvodové múry boli jasne dané, konštrukčný diel som si patrične upravil, takže nemal byť problém. Ale bol :) Z nejakého dôvodu bol konštrukčný diel pôdorysu / strechy o niekoľko milimetrov kratší, než obvodové múry zámku. Trochu pasovania, skúšania potom trochu búrania a opravovania ale všetko napravili a žiadna katastrofa sa nekonala. Diely strechy našťastie tiež paso

Rozbehnutá séria vývoja hradu po prvých dvoch epochách -  Slovanskom hradisku Doljnobrody z roku 717 n.l.  a Hrade Dolní Brody z roku 1217 n.l. pokračuje treťou epochou - Biskupský mestský hrad Hohenburg. Tentokrát som už nechcel riskovať orezávanie hrubých niekoľkocentimetrových terénnych základov, takže som si jednotlivé vrstvy rezal samostatne a spájal ich do celku a následne. Práca bola oveľa príjemnejšia a výsledok čistejší. Terény som ešte pred umiestnením na situáciu skompletoval, takže tu neboli žiadne komplikácie a už od začiatku celok vyzeral veľmi pekne. Aby som vedel, či nebude treba terénne výrezy upravovať, som najprv osadil cestičku spájajúcu hradný kopec s nižšou úrovňou a následne Biskupský palác zarezaný do kopca. Našťastie žiadne úpravy neboli nutné a všetko sadlo presne. Drobný problém nastal pri stavbe kamenného mostu, kde cesta prechádzajúca mostom bola o milimeter-dva užšia než most samotný. Problém som vyriešil stlačením celého mosta na príslušnú šírku

Po veľmi príjemnom a pohodovom budovaní Slovanského hradiska z roku 717 n.l. som sa rozhodol pokračovať v ďalšej epoche. Práca s terénnym základom z kartónu sa ukázala ako schodná cesta, preto som sa tešil na tvarovo náročnejší terén pod hradom z roku 1217. A bola to celkom výzva, bol som dostatočne lenivý, aby som vrstvy rezal po jednej a orezávať celý blok vysoký 27 mm už bola fakt MORDA. Poučený z krízového vývoja som trošku fixloval a staval som jednotlivé úrovne terénu ako celky nakomplet a na terénnu základňu (znova podlepenú dvomi vrstvami mohutného 'kalendárového' kartónu) som ich lepil až potom. Mal som tak šancu po celý čas kontrolovať správnu výšku každého bloku a jeho rovinu, čo sa vo finále ukázalo ako neoceniteľná devíza.  Podhradie s rotundou aj most zapasovali parádne, no keď som sa pustil do hradných nádvorí, bol som rád, že som mal dobre urobený terén. Viacero objektov poprepájaných hradnými múrmi a tiež s terénom samotným (veža Bergfrit sa tiahne od