Já Budovatel: Vývoj hradu - Slovanské hradisko, 717 n.l.

Já Budovatel: Vývoj hradu - Slovanské hradisko, 717 n.l. - dokončený (1:300, M. Weiner)

Publikované 21.3.20

Po neskutočne dlhej dobe, množstve turbulentných zmien v mojom živote a aj na základe posledných udalostí okolo COVID-19 som sa vrátil ku svojim modelárskym koreňom - ku pôvabným krabičkám MiniBox od Milana Weinera (dva články o tomto fenoméne mám aj na svojom blogu TU a TU). Za roky syslenia som si vybudoval veľmi slušný archív vystrihovačiek a už dávno som si hovoril, že by som raz chcel vyskúšať niektorý z MiniBoxových setov i s krajinkou. Fascinovala ma séria Já Budovatel, ktorá sleduje vývoj 'Námestia na Kopečku' v troch historických obdobiach a potom 'Vývoj hradu', ktorá nadväzuje na Námestie, ale sleduje hrad v šiestich obdobiach - počínajúc rokom 717, 1217, 1417, 1617, 1817 až po 2017 - mapujúc architektonické slohy, funkčné i spoločenské premeny.

V duchu MiniBoxov si séria dokázala udržať svoju miniatúrnosť (mierka 1:300 hovorí sama za seba), ale pritom vzhľadom na väčšiu plochu terénu tvorí súvislú plochu o formáte cca A3. V každej epoche sa menil nielen hrad samotný, ale aj terén, čo mi vyhovovalo pre moj zámer pohrať sa s Weinerovým poňatím krajinky.

Pre samotnú stavbu som si zvolil môj obľúbený postup - naskenovaný originálny model si vytlačím viackrát na kvalitný papier (obvykle výkres 160g), aby som sa mohol hrať s rôznymi úpravami - viacnásobným podliepaním a zvýrazňovaním detailov. Dostatok času som venoval vrstveniu kartónu pre jednotlivé úrovne terénu. A3-kovú základňu som podlepil kartónmi z kalendárov (dar kamaráta z komerčnej tlačiarne), takže som mal skoro veľmi solídny základ terénu.

Stavba šla ako po masle, v princípe všetko do seba zapadalo, drobné nedostatky som opravil z duplicitne vytlačených dielov. Slovanské hradisko bolo v roku 717 tvorené len pár chatrčami a posvätným miestom na vyvýšenom kopčeku. Okrem terénu ma zaujímalo, ako budú fungovať papierové stromy á-la Weiner a musím priznať, že je to najslabšia časť modelu. Jednak sú dosť veľké a na vyznačené miesta sa takmer nevtesnali a tiež sa mi zdali trochu tvarovo neohrabané.

Zvažoval som aj možnosť, že celok modelársky upravím - posypy, trávička, skalky, modelové stromčeky, ale stratila by sa tá geniálna weinerovská atmosféra, tak som od tohoto zámeru upustil. Rovnako retuše hrán terénu som namiesto vodoviek príslušných farieb spravil hrubou čiernou linkou. A keďže stromčeky sa už v ďalších vývojových fázach nenachádzajú, teším sa na druhé pokračovanie.