Já Budovatel: Vývoj hradu, rok 1417 n.l. (1:300, M. Weiner)

Publikované 20.4.20

Rozbehnutá séria vývoja hradu po prvých dvoch epochách - Slovanskom hradisku Doljnobrody z roku 717 n.l. a Hrade Dolní Brody z roku 1217 n.l. pokračuje treťou epochou - Biskupský mestský hrad Hohenburg. Tentokrát som už nechcel riskovať orezávanie hrubých niekoľkocentimetrových terénnych základov, takže som si jednotlivé vrstvy rezal samostatne a spájal ich do celku a následne. Práca bola oveľa príjemnejšia a výsledok čistejší. Terény som ešte pred umiestnením na situáciu skompletoval, takže tu neboli žiadne komplikácie a už od začiatku celok vyzeral veľmi pekne.

Aby som vedel, či nebude treba terénne výrezy upravovať, som najprv osadil cestičku spájajúcu hradný kopec s nižšou úrovňou a následne Biskupský palác zarezaný do kopca. Našťastie žiadne úpravy neboli nutné a všetko sadlo presne.

Drobný problém nastal pri stavbe kamenného mostu, kde cesta prechádzajúca mostom bola o milimeter-dva užšia než most samotný. Problém som vyriešil stlačením celého mosta na príslušnú šírku, čo sa ukázalo ako najmenej bolestná varianta.

Samotné stavby zapadali krásne jedna do druhej a nikde sa nevyskytli žiadne komplikácie. Vyrezávanie cimburí na hradných múroch bolo síce časovo (a psychicky) náročné, ale výsledný efekt za to stál. Problém nenastal ani pri osádzaní okrúhlych veží Klapalka a Bergfrit II, znova všetko sadlo absolútne perfektne.

Tretia epocha bola posledná, v ktorej sa nachádzal most a obchodná cesta prechádzajúca naprieč hradom, zároveň boli jednotlivé stavby najzložitejšie. Konečne mi dokonale sadla práca s terénmi z vrstveného kartónu (čo bol vlastne zámer - otestovať si ju pred rozsiahlejším setom Podskalie, Skalka ...).

Po gotickom stredovekom opevnenom hrade sa posunieme v čase do roku 1617, ku krásnemu reprezentatívnemu renesančnému zámku s veľkými pestrými záhradami, čím mi pripomína krásny štátny zámok Valtice a ja sa naň neskutočne teším.